Svojho času pri písaní kapitol o našej histórii som nezabudol spomenúť, že tramping v obrovskej miere ovplyvnili hlavne dejiny Ameriky, jej objavovanie, ale i dobývanie. Kultúra pôvodného indiánskeho obyvateľstva, ale aj znalosti, zručnosti a život pionierov Divokého Západu. Takže ten, kto sa vo vedomostiach o týchto vplyvoch nechce obmedziť len na knihy Karla Maya, alebo rôzne rodokapsy, určite rád siahne po nasledovných publikáciách:
Najkomplexnejšou knihou, ktorá pojednáva o indiánoch, je publikácia Lev Zachar - Mnislav Zelený Prérijní a pralesní indiáni. Ako už sám názov napovedá, celá kniha je rozdelená do dvoch samostatných častí. Každá z nich popisuje pôvodných obyvateľov od ich najstaršej histórie, cez kultúru, náboženstvo, hudbu, zvyky, výrobu odevov, predmetov každodennej potreby u jednotlivých indiánskych kmeňov až po ich boj za slobodu a nezávislosť v rokoch nedávno minulých. Cennými súčasťami knihy sú mapky rozšírenia, resp. pôsobenia rôznych indiánskych kultúr, ale najmä obrovské množstvo fotografií a kresieb, či už autentických, alebo rekonštrukcií. Výber cca 200 titulov populárno-náučnej a odbornej literatúry na záver každej časti poskytne každému záujemcovi dostatočnú možnosť získať ďalšie vedomosti. A že väčšina je zahraničných a v cudzom jazyku a že sa nedajú zohnať? K tomu len jedno: kto má záujem, ten pri dnešných možnostiach komunikácie môže zohnať akúkoľvek knihu na svete.
Jediné, čo možno predchádzajúcej publikácii „vytknúť" je to, že nehovorí nič o ďalších skupinách pôvodných obyvateľov amerického kontinentu, o kmeňoch ďalekého severu, o vyspelých kultúrach Strednej Ameriky a andských Inkoch. Nakoniec, podľa názvu si autori tento cieľ ani nekládli. Určitým preklenutím tejto medzery je publikácia Mnislava Zeleného Indiánská encyklopedie - Indiáni tří Amerik . Táto typická encyklopedická publikácia ponúka čitateľovi v množstve hesiel v podstate ucelený obraz života pred- i pokolumbovskej Ameriky. Pochopiteľne, takéto usporiadanie neposlúži čitateľovi ako rozprávka na dobrú noc, ale pokiaľ chcete nájsť niečo konkrétne, tak systém hesiel, odkazov a výborný register sú vhodnou pomôckou. Okrem množstva fotografií a kresieb je encyklopédia tiež doplnená mapou etnických skupín a časovou osou existencie jednotlivých kultúr.
Ku klasikom etnografickej literatúry nepochybne patrí Miloslav Stingl, autor veľa kníh z mnohých častí sveta. Materiál na ne čerpal počas dlhých výprav, či už do oblasti Tichomoria, Oceánie, alebo Ameriky. Odtiaľ k jeho najznámejším patria Indiáni na vojnovom chodníku a Indiáni bez tomahavkov.
Ďalší z významných cestovateľov a amerikanistov Václav Šolc sa tiež niekoľko desiatok rokov venoval výskumu indiánskych kultúr. Výsledky práce a dlhoročné cestovateľské skúsenosti sa stali základom pre napísanie knihy Indiánske histórie. Kniha sa otvára kapitolou, v ktorej je rekonštruovaný príchod Indiánov a Eskimákov do Ameriky z Ázie a vývoj pravekého človeka na americkej pevnine. Ďalšie kapitoly vás zoznámia s najrôznejšími typmi značne rozdielnych indiánskych kultúr, počnúc Aljaškou a severozápadným pobrežím Tichého oceána, cez oblasť severných lesov a veľkých jazier, rozsiahle územie dnešných USA, Strednú Ameriku, povodie Orinoka a Amazonky, vysokohorskú oblasť Ánd až po drsnú Ohňovú zem. Svoje miesto tu majú nielen vyspelé kultúry Mayov, Aztékov a Kečouv zničené španielskými conquistadormi, ale aj ostatné, nie príliš známe, ale o to zaujímavejšie kmene Severnej a Južnej Ameriky, ktoré si v mnohých prípadoch svoju kultúrnu samostatnosť udržali až do súčasnosti. Záver knihy tvorí tabuľkový prehľad kmeňov podľa jazykových skupín, rôzne chronologické tabuľky, počty členov v jednotlivých kmeňoch v minulosti a súčasnosti, hlavné kultúrne rastliny Ameriky, prehľad významných objaviteľov a dobyvateľov, množstvo bibliografie a (čo je zaujímavé) výber česky a slovensky písanej literatúry o Indiánoch a Eskimákoch.
Aká by to však bola Amerika bez tzv. Divokého Západu a bez kovbojov. Joe Hamman, autor knihy Po stopách Divokého Západu bol tiež za mladi kovbojom, precestoval Ameriku krížom krážom a je otcom filmových kovbojok. Poznal ešte Buffalo Billa a staručkých indiánskych náčelníkov, ktorí pamätali veľké indiánske vojny. Rozpráva o postupnom osídľovaní Divokého Západu triezvo, bez príkras, bez nadbytočnej romantiky. Nie je ani spisovateľ, ani historik. Píše, či skôr rozpráva v jednotlivých kapitolách o bizóních cestách, o Pony Expresse, o slávnych aj „neslávnych" pištoľníkoch, o stavbe transkontinentálnej železnice, o zlatej horúčke, ale nezabúda ani na Indiánov, popisuje masaker pri Wounded Knee (osobne sa stretol s niekoľkými účastníkmi, tak zo strany vojakov, ako aj s Indiánom, ktorý masaker prežil). V inej kapitolke popisuje svoje stretnutie so známym náčelníkom Červeným obklakom. Prosto, snaží sa vyvolať atmosféru onej fascinujúcej doby, keď sa vytvárala Amerika. Nesúdi, nehodnotí, spomína. Kniha je doplnená množstvom obrazového materiálu, či už historických fotografií, kresieb, alebo plagátov a zatykačov, uverejnená je napr. novinová správa o smrti Jesse Jamesa. Hoci si táto kniha nekladie za cieľ poskytnúť ucelený obraz o Divokom Západe (hlavne) druhej polovice 19.storočia, spĺňa túto úlohu bezo zbytku. Nakoniec, bola to autorova súčasnosť.
Naopak, z najsúčasnejšieho dneška pochádza publikácia z vydavateľstva Fortuna Print autorov D.H.Murdoch - G.Brightling - Kovboji. Vyšla v edícii Vidieť - Poznať - Vedieť a pojednáva o kovbojoch celého sveta (teda vrátane napr. Austrálie a Južnej Ameriky), predsa však s ťažiskom na „klasických" severoamerických kovbojov. Ako hovorí reklama: Kniha vás naučí, ako osedlať koňa a obuť si kovbojské čižmy, spoznáte, ako sa oddeľuje teľa od stáda, uvidíte zaujímavý model ranča. Pri presune stád zistíte, aké nebezpečenstvá môžu na kovbojov striehnuť na dobytčích cestách. Na konci dobytčej cesty uvidíte legendárnych mužov zákona i zbrane, ktoré používali zločinci. Dozviete sa, aký významný vplyv mala kovbojská legenda na film, literatúru, hudbu a módu, a pocítite napätie a vzrušenie rodea.
Nuž, napriek tomu, že mám vypestovanú nedôveru voči knihám podobného rangu, stojí za to pozrieť si v nej aspoň fotografie na kvalitnom papieri, ku ktorým sú pripojené zaujímavé popisky. Ináč publikácia vykazuje všetky nedostatky galimatiášu takýchto obrázkovo-encyklopedických kníh.
Je pomerne zaujímavé, že v r.1967 na Slovensku ktosi myslel na deti, ktoré by mohla takáto problematika zaujímať. Vtedy vo vydavateľstve Mladé letá ako 2151. publikácia vyšla pre čitateľov od 9 rokov knižočka Milana Ferku - Tvoji bratia Winnetou. Na púhych 100 stranách deťom pomerne prístupnou formou približuje bežný každodenný, i duchovný život Indiánov, ale aj dlhé roky vojnového stavu s bielymi prisťahovalcami.
O duchovnom živote ľudí nám môžu mnoho napovedať mýty a legendy toho-ktorého národa. Rovnaký názov má edícia vydavateľstva Gemini. Mýty a legendy - Indiáni a Mýty a legendy amerického kontinetu sú len dvomi z celého radu nádherných obrazových publikácií, kde mýtické príbehy sú sprevádzané špičkovými celostránkovými ilustráciami. Záver každej knihy tvorí kapitola „Od dejín k legendám", niekoľko stránok faktov a ich vzťahu k mýtom, ich prostrediu a hrdinom.
Každopádne, nech siahnem po akejkoľvek knižke, všetky ma utvrdzujú v tom, že sa oplatí do nich investovať, investovať do svojich vedomostí a širokého prehľadu. A rozhodne to nemusíme vedieť všetko naspamäť. Stačí, keď budeme vedieť, kde to nájsť.
Ráno sa prebúdzalo do nového dňa. Vzduch bol nabitý vtáčím spevom, kanadami, ešusmi a ostatnými súčasťami vandráckej výstroje. Dôvod bol prozaický. Kamarát Ugo sa dostal ku gitare a prebúdzajúcim sa kamarátom hral pesničky vo svojej vlastnej úprave. Ono za normálnych okolností by to bolo jednoduché. Kamaráti by prišli za ním, odobrali mu nástroj a čas by pokračoval po svojom. V danej situácii to však nebolo možné. Ugo totiž zobral rebrík, čím si zabezpečil istý okruh nedobrovoľných poslucháčov, ktorí bez rebríka neboli schopní opustiť priestor podkrovia. Nakoniec sa situácie ujala Chrústik. Podarilo sa jej presvedčiť Uga, aby pristavil rebrík. Netušil, čo ho čaká. Skutočnosť pochopil až v potoku. Abstraktní umelci to holt majú ťažké. Ja však pevne verím, že raz príde doba, keď bude Ugovo umenie patrične ocenené.
Bol pekný augustový deň a ešte k tomu piatok. Jeden z tých nedočkavých pred akciou. Batoh odložený vedľa písacieho stola sa pýtal na chrbát. Spoje som zistené nemal, tak ma kamarátka Severka vykopala z práce o hodinu skôr, aby som to stíhal. Po príchode na stanicu som zistil, že mám spústu času, tak som si v kľude kúpil lístok a šiel si sadnúť do staničnej záhrady. Tam som si kľudne vychutnával pivo a platonicky sa kochal pohľadom na baby, ktoré sa po okolí potulovali. Mal som asi polhodinu času, keď sa objavil kamarát Paravamasaven. Bol značne smädný, avšak pivo, ako na potvoru, nie a nie prísť. Nakoniec ho dostal a v rýchlosti vypil. Poklusom sme sa presunuli na perón, kde sa nám naskytol pohľad na odchádzajúci vlak. Bol to náš vlak. Dalo dosť zabrať, kým sa nám podarilo zohnať alternatívne autobusové spojenie. Nakoniec sme šťastne docestovali a dospeli k záveru, že pri podobných situáciách je najvýhodnejšie fľaškové pivo, ktoré je možné konzumovať v idúcom vlaku, samozrejme za predpokladu, že v ňom sedíme.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že pôjde o ďalší škodoradostný článok. Nie je tomu tak. Jedná sa o prežívanie úplne obyčajných dní. Chcel by som priblížiť spôsob, akým si niektorí kamaráti zarábajú na živobytie. PLASTIL je veľkoobchod, v ktorom Túlavá Jackie začala pracovať ako ekonómka. Časom ku sebe stiahla Severku, no a od leta pracujem s nimi aj ja. Možno si poviete, že to nie je nič neobvyklé, keď sa traja tuláci stretnú na jednom pracovisku. Fígeľ je v tom, že celá firma vrátane majiteľa pozostáva zo šiestich ľudí. Tuláci teda tvoria presne polovicu osadenstva. Navyše Igor je turista, takže sa dá hovoriť o určitej duševnej spriaznenosti. Zvláštnou kapitolou je náš majiteľ firmy. Kedysi sa tiež túlaval *) , avšak keď začal podnikať, stratil väčšinu kontaktov. Minule sme ho s Jackie zobrali do Veľkej Fatry. Myslím, že sa mu to páčilo. Pri príležitosti prvej firemnej akcie tohto druhu, sme založili úplne novú formu trampského spoločenstva. Dali sme jej názov T.F. Ostrá, čo značí Tulácka Firma Ostrá, z toho dôvodu, že bola na Ostrej vyhlásená a na nej je ukrytý aj náš firemný poklad*). No a ako to funguje počas normálnych dní? So starosťami a radosťami ako všade inde. Pokiaľ však ide o starosti, snažíme sa ich riešiť otvorene. Intrigánstvo a jednanie za chrbtom ešte nikoho nevytiahlo z biedy, no a pokiaľ sa nám podarí zostať tulákmi aj v obyčajnom živote, bude to dobre. Mám pocit, že sa rozbieha nová forma tuláckeho života pre tretie tisícročie*).
Pozn. redakcie: Bolo by dobre, keby sa podobných aktivít ujali aj iní kamaráti v rôznych častiach Slovenska. Poradí Vám kamarát Frigo - Ivan Lanko, Devínska 33, 036 08 Martin - Priekopa III.
Milí kamaráti! Keď už máme takú „vymoženosť" ako vlastný časopis, rozhodla som sa, že to využijem a verejne sa poďakujem všetkým kamarátom, ktorí sa svojou prácou na príprave tábora OC ako i svojím osobným účinkovaním priamo v štábe tábora OC podpísali na celkovej atmosfére tohoročných „Ozvien ciest".
Ďakujem Vám kamaráti :
z STS „Mustang" Prievidza, z T.O. „Dobré víly" Dolný Kubín, „Joja" z Banskej Štiavnice, „Dávid" z Dolnej Mičinej, „Flegmo" z Lúčnice n./Žitavou, „Huhu" a „Kike" zo Sološnice, „Lesný duch" z Banskej Štiavnice, „Lienka" zo Žiliny, „Lipa" z Trnavej Hory, „Maťo" z Trávnice, „Miňa" z Kozároviec, „Šaman" zo Starej Ľubovne, „Šupák" z Očovej, „Tiktor" z Levíc, „Wůďô" z Bratislavy, „Harry" z Banskej Bystrice, „Ivan" a „Paťo" z Banskej Štiavnice, „Čierny" zo Zvolena, „Grek" z Banskej Bystrice, „Pepo" z Kozároviec, „Ugo" z Kozároviec, „Peyrace" z Kozároviec, „D´Ady" z Hronseka, ako i všetkým ostatným kamarátom, ktorí nám pomohli.
