Burza vecí a nápadov
- Keď na výročnom ohni trampských osád Kajmani a Losí potok z Prievidze prebiehala súťaž v lesnej múdrosti, už som začínal tušiť, aké to bude mať ďalekosiahle následky. Hoci súťažné otázky boli z viacerých okruhov znalostí: história trampingu, vedomosti z botaniky a zoológie, táborové zručnosti, horkoťažko sa kamaráti dokázali vysporiadať so cťou čo i len s jednou z týchto tém. A tak som si okrem iného povedal, že by nebolo zlé upozorniť trampov na miesta, kde sa môžu o týchto veciach veľa dozvedieť. A tými „vecami" sú samozrejme knihy.
- Keď hovorím o lesnej múdrosti, nemienim sa tu zaoberať tým, čo tento pojem obsahuje, nemienim sa zaoberať Woodcratftom a už vôbec nie vzťahmi woodcraftu a trampingu. Dnes chcem pod pojem lesná múdrosť zahrnúť len časť vedomostí, ktoré by trampi ako lesný národ mali ovládať. A špeciálne chcem upozorniť na botaniku a zoológiu, teda náuku o rastlinách a náuku o živočíchoch.
- Predtým však mi nedá, aby som neuviedol knihu, ktorá mala a stále má nárok stať sa tuláckou bibliou. Je to samozrejme Kniha lesnej múdrosti - E.T.Seton.(Napríklad novšie vydanie Olympia, Praha, 1991, kde v jednom zväzku je výber z dvoch Setonoviek: Kniha lesnej múdrosti a Zvitok brezovej kôry.) Tu v podmienkach získavania jednotlivých stupňov orlích pier a majstrovstiev lesnej múdrosti je popísané toľko podmienok rôznych znalostí, že keby sme vedeli z toho len desatinu, tak sme hviezdy. A preto, keď sa oboznámite s tým, čo by ste mali a mohli vedieť, je čas siahnuť po publikáciách, ktoré Vám otvoria nové obzory.
Pri zbežnom určení rastlín sa mi v praxi najviac osvedčila kniha Veľká kniha rastlín autorského kolektívu pod vedením zostavovateľa Jindřicha Krejču. Zatiaľ posledné, tretie vydanie vyšlo vo vydavateľstve Príroda, Bratislava, 1993. V úvode sú základné informácie o rastlinách, o botanike ako vede, ďalšia časť sa zaoberá poznávaním života rastlín, ich význame, liečivých účinkoch , všeobecnú časť uzatvárajú kapitoly o ochrane rastlín. Ťažiskom celého diela je však 1785 farebných ilustrácií, samozrejme s príslušným popisom, ktoré okrem rastlinných druhov popisujú aj 99 druhov minerálov a skamenelín. Rozhodne neodporúčam používať rôzne vreckové atlasy a podobné príručky, ktoré sú zväčša málo obsiahle, nepresné a ak sú staršieho dáta, tak je v nich tiež nesprávne názvoslovie. Tiež nie sú výhodné knihy, kde sú ilustrácie vo forme fotografií. Každá jednotlivá rastlina sa totiž môže v detailoch odlišovať napr. podľa svojho stanovišťa. Presnejšie sú farebné kresby, kde sa dajú znázorniť všetky významné morfologické znaky určujúce daný taxón.
- Pre toho, kto sa chce viac dozvedieť o drevinách - stromoch a kroch, je určená ďalšia publikácia Stromy a kry autorov Větvička V.,Matoušová V., ktorá vyšla v slovenskom preklade M.Križa vo vydavateľstve Príroda v roku 1992. Všeobecnú časť tvoria kapitoly, ktoré popisujú stromy a kry ako architektonické diela prírody, uvádzajú, čím sa líšia dreviny od ostatných rastlín, aký je život stromu a čím je strom v službách človeka. Zvyšných viac ako 250 strán tvorí obrazovo-textový prehľad jednotlivých druhov. Sú zoradené podľa druhov a čeľadí, čo poskytuje pomerne dobrý prehľad a porovnanie príbuzných rastlín. Ovšem samozrejmosťou všetkých uvedených publikácií sú registre druhov podľa názvov a to nielen slovenských resp. českých a latinských, ale nezriedka aj anglických, nemeckých a ruských pomenovaní.
- Keďže v jednej knižke sa nikdy nedá obsiahnuť všetko, je časom človek lačný po vedomostiach prinútený siahnuť aj po špecializovanejšej literatúre. O liečivých rastlinách a ich účinkoch na ľudský organizmus bolo popísaného množstvo papiera. Za jedno z najlepších diel považujem Atlas liečivých rastlín a lesných plodov - J.Kresánek, Osveta, Martin, 1988. Okrem zvyčajného popisu rastlín (ktorý tu je mimoriadne obsiahly), obsahuje totiž aj výborne spracované kapitoly o zbere, sušení, skladovaní a obsahových látkach liečivých rastlín a konkrétne receptúry prípravy čajových zmesí. V závere je tiež popis dôležitých cudzokrajných a živočíšnych drog, stručný slovník medicínskych výrazov, slovenské odborné, ľudové a hovorové názvy rastlín, latinské názvy rastlín a drog, ale aj oficiálne a ľudové indikácie a škodlivé účinky drog a následky po ich požití. Z množstva ďalších publikácií, ktoré sa venujú liečivým rastlinám, majú všetky viac-menej závažné nedostatky. Napr. v knihe Prírodná lekáreň - Pamukov D.,Achtardžiev Ch., Príroda, Bratislava, 1986 sú veľmi dobre spracované časti pojednávajúce o príprave čajovín a drog, o ich užívaní atď., ale samotný popis rastlín tu veľmi pokrivkáva. Atlas liečivých rastlín - Macků J.,Krejča J. sa naopak týmto praktickým častiam venuje len povrchne. Týmto chybám sa vyhli Velgosová M., Velgos Š. - Naše liečivé rastliny. Jednotlivé uvádzané časti sú uvedené rovnomerne, celkovo je však publikácia menej rozsiahla. Ako zaujímavosť upozorňujem na J.Fándly - Zelinkár, dielo pôvodného vydania z r.1793 vydalo vydavateľstvo Osveta, Martin, 1990 a P.O.Matthioli - Herbář, jinak bylinkář velmi užitečný z r.1544, ktorý ešte niekedy v 16.st. bol preložený do češtiny a vyšiel v Odeone, Praha, 1982. Kvôli použitému temer originálnemu názvosloviu sa v nich trochu ťažko orientuje, ale stoja za povšimnutie aj ako umelecké diela.
- Zvlášť by sme sa mali venovať poznávaniu rastlinných druhov, ktoré sú chránené. I keď dúfam, že nikto z nás nezničí zbytočne rastlinu, ktorú nepotrebuje ako potravinu, či ako liek, predsa by sme si pri pohybe v krajine mali všímať predovšetkým vzácne a chránené druhy. Dobrou pomôckou je kniha Randuška D., Križo M. - Chránené rastliny, Príroda, Bratislava, 1986. Jej pozitívnou stránkou je, že uvádza aj druhy, ktoré sú chránené čiastočne, t.j. len v niektorých lokalitách, alebo sú chránené len jej určité (napr. podzemné) časti. Na druhej strane absolútne nevyhovujúce sú fotografické ilustrácie, ktoré nezobrazujú celé rastliny, farebne sú skreslené a neposkytujú tak vizuálnu informáciu o tom-ktorom druhu. Atlas chránených rastlín - Magic D. a kol., obsahuje zoznam chránených druhov rastlín podľa vyhlášky č.211/1958 Zb., ktorý je stále v platnosti aj v súvislosti s „novým" zákonom o ochrane prírody a krajiny č.287/1994 Z.z. Ináč je táto knižka už zastaralá a prekonaná. Našťastie, v každej lepšej novej publikácii je pri jednotlivých druhoch aj údaj o prípadnej ochrane.
- No a pokiaľ nám už nestačí vedieť, že je to poniklec a chceme poznať aj priezvisko, nezostáva nič iné, ako siahnuť po kľúči. Nie po FAB-ke, ale po kľúči na určovanie rastlín. V tom prípade Vám doporučujem novší, ako mám ja z roku 1965, kde naozaj už názvoslovie nezodpovedá súčasnosti. Potom nezostáva nič iné, len si v novšej knižke porovnať latinské názvy. Na začiatku každého kľúča nájdete tiež návod na jeho používanie a (čo je veľmi dôležité) základné určovacie znaky.
- K rastlinám patria ovšem aj huby. Napriek mojim výhradám k fotografickým ilustráciám môžem doporučiť Atlas húb - Hagara L., Osveta, Martin, 1987. A keď sa vám ťaží nosiť do lesa knižky, zbierajte len huby, ktoré dobre poznáte.
- Pre publikácie o živočíchoch, resp. živočíšnych druhoch platí vo všeobecnosti to isté, čo som spomínal už vyššie. V súčasnosti najdostupnejšou a pre našu úroveň vedomostí postačujúcou je Veľká kniha živočíchov - Korbel L., Krejča J. , Príroda, Bratislava, 1993 analogická už spomínanej Veľkej knihe rastlín. Tiež obsahuje podobné úvodné časti a v špeciálnej časti je 1582 farebných ilustrácií a popisov jednotlivých druhov od jednobunkovcov, cez nižšie živočíchy, hmyz, plazy, obojživelníky, ryby, vtáky až po cicavce. Samozrejme, do jednej publikácie, nech by bola akákoľvek obsiahla, nie je možné zaradiť všetky existujúce druhy. Veľmi dôležitým faktom tu je skutočnosť, že uvedená Veľká kniha obsahuje najbežnejšie druhy vyskytujúce sa na našom území, čo žiaľ, chýba mnohým v súčasnosti vychádzajúcim publikáciám zahraničných autorov. Zbytočné sú tam krásne ilustrácie a druhy vyskytujúce sa na juhu Španielska, či vo vnútrozemí Škandinávie, keď tam nenájdeme hoci sýkorku. (Preto vám radím spolu s reklamou „Nekupujte to!")
- Chránenými druhmi sa vo svete zaoberajú tzv. „červené knihy". Je chvályhodné, že k obdobnému vydavateľskému počinu sa u nás odhodlal kolektív renomovaných vedcov biológov a tak v r.1989 vyšiel 1.diel - Červená kniha ohrožených a vzácných druhů rostlin a živočichů ČSSR - ptáci. O rok neskôr bol na svete 2.diel - Kruhoústí,ryby, obojživelníci,plazi, savci a v roku 1992 už po slovensky vo vydavateľstve Príroda diel tretí - Bezstavovce. (To už bola ČSFR.) Zatiaľ posledným 4.dielom je Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchovSR a ČR - sinice a riasy, huby, lišajníky, machorasty. V každom dieli je dodržaná základná šablóna publikácie, t.j. všeobecné údaje o uvedených druhoch, ich prehľadný register, kategórie ohrozenia resp. ochrany a ťažisková špeciálna časť, kde je okrem popisu a vyobrazenia druhu uvedená aj schematická mapka lokalít jeho rozšírenia. Po doplnení o ďalšie diely bude Červená kniha úplným prehľadom chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov v území hraníc bývalého Československa.
- Samozrejme existujú rôzne publikácie, ktoré sa špeciálne zaoberajú jednotlivými živočíšnymi druhmi. Majú rôzny charakter, od obrázkových encyklopédií pre deti, cez populárno-náučné, až po knihy určené odborným a vedeckým pracovníkom. Tu by som rád upozornil na fakt, ktorý mnohí kamaráti podceňujú. Koľkí z nich, ktorí sú členmi osád so zvieracími názvami alebo dokonca nosia samotárske meno zo živočíšnej ríše, vedia čo-to o živote týchto zvierat? Čo vy na to - salamandry, hadi, losi, kajmani, anakondy, kobry, cariboo či obyčajné jelene, hadiari, mloci, tigre, tulene, medvede, vlci bieli aj obyčajní, líšky ale aj Foxovia a tak ďalej? Pri tejto príležitosti by som všetkým plazivým kamarátom doporučil knižky I.Zwach - Naši obojživelníci a plazi ve fotografii, SZN, Praha, 1990 a V.Baruš, O.Oliva - Fauna ČSFR - Plazi, Academia, Praha, 1992. Tieto dve publikácie, napriek tomu, že obsahom plne uspokoja aj odborníka, sú podané zrozumiteľným spôsobom aj laikovi. Ak budete ovládať všetko, čo je tam popísané o určovaní a spôsobe života plazov a obojživelníkov, budete sa môcť v prírode svojim plazivým bratom a sestrám pokojne pozrieť do očí.
Nuž nájdite si v batohu ešte kúsok miesta a pribaľte si nejakú tú knižku.
D´Ady (Hronsek)
