2.miesto v kategórii "poézia"
PURAŠA ? (Ivan Mišek - T.S.O.) Kvapky dažďa klebetia s listami na stromoch, na znak priateľstva roztopašne ba až komicky potriasajú svojimi zelenými osobnosťami. Hora šumí rečou zrodu a rastu, ráno dýcha chladom. Vlasy zlepené dažďom voňajú človečinou, zem nasiaknutá vodou, symbióza dvoch tiel spacáku, v očiach tancujú malí indickí bôžikovia. Zachmúrená obloha, medzi štrbinami mrakov vystreľujú šípy prvé smelé slnečné lúče. Tvoju tvár, naše tváre rozjasnil úsmev. Šamani zaniknutého sveta bubnujú antiglobalizačný protestsong. Brána života otvára svoju náruč dokorán, tak neváhaj a vstaň, popusti uzdu svojim snom, snívaj a vlastni svoj život. Nedaj sa zmanipulovať, skús letieť vesmírom medzi hviezdami a pokús sa dotknúť aspoň jednej z nich !