LSS - Literárna súťaž Severky

1.miesto v kategórii "próza"



REKONŠTRUKCIA UDALOSTÍ PRADÁVNYCH    (Pavol Benža - Bača)

"Zámok Csejthe, po slovensky Čachtice, je položený na kopci. Jeho vínne pivnice zasluhujú obdiv, keby ich v poslednom storočí Alžbeta Báthory (nech je zlorečené jej meno!) Svojím nevýslovne krvavým činom nebola urobila prekliatym."
Matej Bel: Notitium Hungariae novae historico-geographica


Prišlo mi zvadlo. Pošťačka priniesla. A lákavé - na päťdesiatku. Toť môj kamarát skorokopaničárský, Zero, je už stará fosília a má polstoročie. A hodlá to poriadne osláviť a že je to trampisko presvedčený, tak v prírode a medzi seberovnými. A keďže je tiež trochu magor do histórie, hlavne z okolia svojej domoviny, tak pod hradom.
"Múdro, múdručko.", hundrem si pod nos. Aspoň trochu romantiky, prima, ale nie rovno na hrade, kde sa promenádujú výletníci. Zero je znalec okolia, dobre vie kde je klud. Môžem potvrdiť, poznám to tam. Jo, a ten hrad sa volá Čachtický.
Teraz ale ako tam? Vláčik stojí rovno pod hradom, budem klasik? Lákavé, nejakých 100 - 200 metrov od zastávky je hospoda. Alebo že by som šiel cyklisticky? Krajina je to síce kopečková, ale veď na to sú horské prevody. Ešte tuším lákavejšie. Vyrazil by som v piatok ráno ááá ... a urobím si prima výlet. Ešte môžem autom ... to ale tak keby sme šli viacerí ... áááá to tak! Autovo už dnes chodí vandrovníčiť každý pa ... no skoro všetci. A nakoniec, veď to má ešte čas. Potom sa rozhodnem. Podla počasia. Teraz nejaký podarúnok. Čo ja mu by tak som ... nejakú pitomosť. Takú, čo by všetkých pobavila. Hm, baviť, zabávať, show ... nejaké divadlo k tomu ... hááá, jasné! Čachtice! Čachtická, krvavá, Bátórýčka - to je ono! To - je - on-čo. Vzhladom k miestu a jeho histórii absolútne najideálnejšie. A ako samotný toten, dar, dostane demižónek červeného, poeticky pomenovaný: KRV PANIEN NEVINNÝCH Z OKOLIA BLÍZKEHO I VZDIALENÉHO, PRELIATA UKÁJANÍM ZVRHLÝCH CHÚTIEK KRVAVEJ GRÓFKY, NECH JE K NEJ PÁN NÁŠ MILOSTIVÝ. To by šlo.
A tak som začal na svojom nápade pracovať.

Týždeň som hučal do kamaráta z roboty, aby šiel medzi trampíkov na oslavu, že mu všetko potrebné zapožičiam, len potrebujem, aby robil Ficka. Ďaleko rýchlejšie som presvedčil baby z divadla, aby mi poskytli na víkend nejaký ten vhodný ohoz, čo by aspoň čiastočne pripomínal sedemnáste storočie, no a tiež niečo na toho Ficina. Čo nemali v teátri, dohodili za pár piv chalani od historického šermu. Bol z toho slušný balík, takže nakoniec som aj tak musel riešiť prísun tým automobilom - jasné, že nie až tam hore na kopec. Nechali sme ho v dedine. A kedže som mal vymyslený takýto pošahaný plán, musel som to tú sobotu obetovať. Žiadne zvítanie so starým kamarátsvom ani kolektívne popíjanie moku, lebo bečica už bola určite nabodnutá. Povláčil som svojho civilného parťáka trochu po okolí a cmrndali pritom sme vlastné lahváče. Až k večeru vlečieme ten svoj komediálny proviant na hrad. Z tej najstrmšej strany, aby nás nikto nevidel. Zvládame to nadvakrát. Vymyslel som totiž, že by sme sa mohli vynoriť do karpatského sveta najprv z múrov ako duchovia, prejsť stmavnutou krajinou a spôsobiť oprávnený rozruch pri ohni. Pochopitelne som mal nachystaný aj preslov k oslávencovi, ktorý končí gratuláciou, proste všetko premakané do detailu.
Teraz sa prácne súkam do tých fialovo-bielych handier, ktoré sú mi akési trochu malé, takže musím všetok zelený mundúr stiahnuť a nacpať do bágla. Zatial ma počká tu hore, dobre ukrytý. Ona bude možno Čachtická pôsobiť v kanadách pod tými sukňami trochu extravagantne, lebo tie mi končia nad členkami, no ale pre recesiu to postačí, ba dokonca je žiaduce. Momentálne sa ale musím naposled zhlboka nadýchnuť a vydýchnuť, lebo Fickokolega už zápasí s mojím panským (panským, nie pánskym) zipsom na chrbte. Cítim, ako mi postupne ten habit uzatvára nahé telo do tesného skafandru. Tiež teplotný komfort asi nebude ideálny, tie večery už bývajú pochladnejšie. A ná nech, volačo vydržím, som snáď nejaký táborník, nie? - a dávam si riadny hlt kalvadosu. Vyhrievací. Tábornícky. Ficko, ten sa má, hajzel. Jeho kabátec je o číslo väčší. Neviem, prečo sa teda dožaduje tiež trúnka. Vraj na kuráž ...
Tak, sme hotoví. Ide sa oslavovať. Majestátne cupitáme bránou z toho niekdajšieho majestátneho sídla, žial, nie ďaleko. Oproti nám sa blížia asi šiesti mladí výrastkovia v maskáčoch, zjavne značne opojení. Zneistím - tuším problém. Zneistil som oprávnene. Zakrátko stojíme v kruhu tých smradov. Som síce krvavá grófka, ale na pomer dvaja proti šiestim je to zúfalo málo. Dokonca majú so sebou psa. Velikého. Velikých psov sa ja bojím. A môj parťák tiež nie je zrovna kynológ. A bitkár už vôbec nie.
"Ale nie, čo to tu máme? Strašidlo?", mieni hovorca skupiny.
"Ne-e. Ono je to hmotné. To bude buzík.", štuchá do mňa hovorca No 2.
Ďalej sa už hovorci striedajú pravidelne.
"Hovno buzna, blbče nevzdelaný. To je ten ... tran ... tran ... "
"Tranzistor!"
"Transverit, ty pako."
"Nebo tramvaj."
Vida, máme tu aj zahraničného turistu. "Pouze imitátor žen.", pokúšam sa tiež byť vtipný myšlienkou prevzatou od Monty Pythonov.
"Imitátor piče. Hovorím, že je to transverit. Kto vie, aké má spodné prádlo?"
Tak to nebol asi ten správny ťah z mojej strany. Situácia nabrala úplne ten najblbší smer. Ficko sa pokúsil zakročiť, ale šesť párov rúk nemá s nami velkú robotu. Od takého stupňa opilosti by som čakal pomalšiu reakciu. Asi tí hajzli takto rýpu častejšie. Tiež, o nejaké to číslo menšie, ženské barokové handry nie sú práve ideálne kimono. Dlho to netrvalo a sme obaja s rukami spútanými za chrbtom. Ona Báthoryčka bola síce sadistka a Ficko možno primitív, ale tolko a takú kadenciu nadávok, akú sme spustili ... nie nadlho, previazali nám huby šatkami. To už má človek len dve možnosti. Komplikovať útočníkom plány zúfalým odporom, alebo sa odovzdať osudu a neprísť o zuby a rebrá v celku. Ešte aj ten pes ... Vlastne je aj tretia, modlenie. Ja som zatial len dúfal, že ich to za nejaký čas prejde a že to nie sú fandovia niektorej z úchylných deviácií. Úchyláci? Neviem. Neviem si to vôbec vysvetliť, čo sa s nami deje. Dostali sme šatky aj na oči, na volačo sme vyložení a priviazaní - akoby o kôl ... bože, im snáď už úplne je... počujem kone. Potom sa to celé aj s nami s hrkotom a kodrcaním pohne. Takže sme priviazaní fakt ku kolom a na voze a tie koníky nevinné celý ten cirkus aj s nami ťahajú. Napadá ma, či môj kolega viacej nenávidí mňa, alebo tých kreténov, čo sa tu hrajú na Šošonov. Ja osobne som už z toho úplne sprostý, tiež preto, že vládne okolo nás, čo sa týka ich slovného prejavu, dôsledné ticho, takže naši väznitelia pracujú dokonale zohratí a bez zbytočných slov. Zrazu ...
Hrrk. Stojíme. Cítim dym od ohňa a je počuť viacero tichých šeptajúcich hlasov. Potom ale stíchnu, aby sa ozval jediný a to pekne dominantne nahlas.
"Za hanebné zločiny postupného umučenia a zamordovania celkom 666-ich žien a panien z okolia panstva čachtického, mesta Pressburgu ako i iných častí zeme uhorskej, dokázané dôsledným vyšetrovaním za prítomnosti jeho ctihodnosti palatína Juraja Thurza, odsudzuje sa grófka Alžbeta Báthory - Nádasdy, jej pomocnice Dora Sentešová, Ilona Jó, Katarína Benecká a sluha Ján Ujváry, zvaný Ficko, takto: Katarína Benecká, ktorá bola len práčka a na zločinoch sa nezúčastňovala a o nich ani nevedela, je sprostená viny.
Dore Sentešovej a Ilone Jó budú po zásluhe žeravými kliešťami vytrhané prsty a obe za živa budú hodené na vatru. Kedže sme ich ešte nezohnali, budú po dolapení možno aj prepustené na kauciu, ale musia nás až do rána obsluhovať.
Grófka Alžbeta Báthoryčka a jej odporný vylížprdel Ficko sa z božej vôle povinne ožerú ako také svine a do rána budú musieť šaškovať v tých svojich srandovných odevoch. O ich čundrácku výstroj , zanechanú na hrade, je už postarané."

Súvislosti sa mi postupne vyjasňujú. Následný hurónsky rev a oslávencov vyškerený ksicht po stiahnutí šatiek z našich očí už len potvrdil moju mozaiku reality, ktorú som si postupne v palici skladal. Len mi zatial stále akosi nie je jasné, ako tí šmejdi jedni všivaví ... ááha. Paňátno. Tamtí dvaja nenápadní v pozadí, parchanti zasraní, že to sú tí noví členovia od šermiarov. To bude ich robota ... nie, tí by si to nedovolili, to bude business starého členstva. Viem, že sú to hajzlíci schopní ísť okamžite do podobných "podrazov". Ale odkial sa poznajú so Zerom ...? Ale to už je nakoniec teraz aj jedno, holt budem musieť k päťdesiatkovej gratulácii pridať ešte jednu za úspešný scenár ... ale to má čas vari tiež, ja sa idem prednostne venovať prvému z tých asi pätnástich korbelov piva, ktoré sa pred nami uväznenými nakopili. Možno ako "fajky mieru". "Tak na pár päťdesiatkach som už bol, ale na svoj prvý vander asi nikdy nezabudnem. Toto som fakt ešte nezažil a asi už ani nezažijem. Daj vedieť, keď sa ti ešte nejaká podobná narodeninová takto niekde vonku utrafí.", prehlásil mi Ficko - budiž mu to neno ponechané, lebo skutočne sme tie handry museli mať na sebe až do doby, než sme v dobrej nálade na svitaní zaliezli do spacákov.(Aj tak mu nikto za ten večer inak nepovedal ... a ja som dostal niekolko ponúk na sobáš).

Veď zavolám, čoby nie. Si myslí, že nezažije ... naivka. To ešte málo poznal trampíkov. Tých infantilných bláznov ...