Pri stavbe železnice naprieč Kanadou koncom minulého storočia, či diaľnice v tomto storočí, stála staviteľom ako najtvrdšia prekážka hradba Skalistých hôr. Toto pohorie je zároveň hranicou dvoch provincií - Alberty a Britskej Kolumbie. Najjužnejším priechodom v Kanade cez tento mohutný skvost prírody je priesmyk Crowsnest Pass - 1357 m.n.m. Vedie tu železničná trať a súbežne s ňou aj diaľnica č.3 z Lethbridge na západ. Celému okoliu dominuje hora Crowsnest Mountain s odlomenou špicou. Jej pôvodné meno v jazyku indiánskeho kmeňa Blackfoot je "Ma-stoees", čo sa dá do angličtiny preložiť "the nest of the crow" - vranie hniezdo.
Táto oblasť je bohatá na nerasty, preto tu začali koncom 19. storočia vznikať banícke osady Coleman, Burmis, Blairmore, Frank a ďalšie. Práve posledná menovaná je známa tragickou udalosťou, keď sa 29.apríla 1903 z hory Turtle Mountain zosunula kamenná lavína vážiaca okolo 90 miliónov ton. Pod ňou zahynulo vyše 80 obyvateľov mesta Frank, medzi ktorými boli aj prisťahovalci zo Slovenska. Podľa svedkov trvalo celé nešťastie asi 90 sekúnd. Presne toľko trvá aj video projekcia, ktorá v informačnom stredisku (postavenom na návrší nad suťoviskom) plasticky približuje návštevníkom celé tragické dejstvo.
Pozn. : O tejto katastrofe spieva aj skupina Marko Čermáka - Paběrky na ich prvom albume.
SPARWOODIba 18 km na západ od spomínaného priesmyku Crowsnest Pass, leží v údolí rieky Elk River mesto Sparwood. Je známe ako stredisko mnohých uhoľných baní i ako juhovýchodná brána do Skalistých hôr v Britskej Kolumbii. Sú tu najväčšie otvorené šachty uhoľných baní na svete a tomu zodpovedá aj technika. Mesto sa pýši najväčším dopravným nákladným autom na svete - 350 tonovým kolosom Terax Titanom (viď obrázok). Je vysoký 22 stôp a má 3600 l nádrž - toľko benzínu ešte doteraz nespálila ani moja škodovienka za jedenásť rokov. Samozrejme, že tento technický "drobček" je tunajšou atrakciou - na pútači nás oboznamuje, čo všetko je schopný naraz odviezť (napríklad aj 2 milióny golfových loptičiek).
TRAIL DO SKALISTÝCH HOR
Dosť však už bolo zemepisu. Záver môjho rozprávania o krajine javorového listu chcem venovať návšteve Provinčného parku Mount Robson. Náš hostiteľ Zeli sa rozhodol, že nám spestrí pobyt výletom v štýle pánskej jazdy, čiže bez žien. Po týždni pobytu sme mali kilometrov strávených v aute až-až, preto Zeli zvolil pred vandrom malé spestrenie. Keď už ideme toľko míľ na sever, navrhol malú odbočku, aby sme jednou ranou zabili dve muchy. A tak sme náš výlet obohatili o návštevu hlavného mesta provimcie Alberta - Edmontonu. Po vyše dvoch hodinách jazdy z Calagary sme zaparkovali pred najväčším obchodným centrom na svete.
WEST EDMONTON MALL
Tento Supermarket postavili v západnej časti mesta v rokoch 1981-1985 na ploche 500 000 m2. V tejto obrovskej jednoposchodovej budove sa nachádza okolo 800 obchodov, ktoré sa logicky nedajú prejsť za jediný deň. Aj my sme nazreli iba do zlomku z nich. Vyše 100 reštaurácií a bufetov tu ponúka návštevníkom možnosť občerstvenia. My sme si zo zvedavosti vybrali Planet Hollywood. Pri vchode nás vítal Terminátor a zo stien sa na nás dívali portréty hviezd strieborného plátna. Pri našom stole sa vyzul Yul Brinner (presnejšie - boli vystavené čižmy postavy Chrisa z filmu Sedem statočných) a za chrbtom sa na mňa ceril Paul Newman z maturitného tabla. Po celý čas, kým sme tlačili do seba pizzu, bežali na obrazovkách ukážky z filmov. Ako suvenír sme si odniesli krígel s emblémom Planet Hollywood (ten nám samozrejme zaúčtovali).Mimo obchodov a reštaurácií sú tu atrakcie, kvôli ktorým nás sem Zeli zaviedol. Jasnačka, že ani tie sme všetky nestihli osiahať. Je tu kryté klzisko, bazén s umelými vlnami, tobogánom a bungee-jumpingom. Pre deti a všetky hravé osoby je mestečko Galaxyland s vláčikmi, autodráhou, lunaparkom, húsenkovou dráhou (ktorá dosahuje rýchlosť až 96 km/h) a inými atrakciami. Naša prehliadka pokračuje okolo kópie lode Santa Maria (v skutočnej veľkosti), na ktorej Krištof Kolumbus objavil Ameriku. Neďaleko je imitované morské dno - akési akvárium, kde si svet vodnej ríše môžeme pozrieť z ponorky. Len kúsok opodiaľ nám delfíni predvádzajú skoky do výšky 6 metrov. Dá sa tu zahrať golf, či ubytovať v hoteli Fantasyland, ktorý má 350 izieb, využívať služby všetkého druhu (pošta, prvá pomoc, informácie, zmenárne, salóny, atď ....) a ešte plno ďalších lákadiel.
Po deviatich hodinách strávených v tomto "ôsmom dive sveta" (tak to označujú v reklamnom bulletine) sadáme unavení do nášho povozu, ktorým je Jeep Cherokee.
JASPER
Vyrážame na západ po "šestnástke", na ktorej nás chytá riadna búrka. Krajina je nezáživná - zvlnená préria, veľmi riedke osídlenie, zväčša ihličnaté stromy sú nízkeho vzrastu - silno mi to pripomína ruskú tundru. Z charakteru krajiny cítiť vplyv severných vetrov. Čo ma teší, že okolie nehyzdia reklamné billboardy, ktorými sme si nechali zanešváriť našu krajinu pod Tatrami. Sem-tam sa v diaľke, alebo aj blízko pri diaľnici zjaví ropná veža - symbol prosperity 20. storočia. Vďaka "čiernemu zlatu" patrí Alberta medzi najbohatšie provincie Kanady.
V mestečku Hinton si dávame šoférsku večeru, alebo ak chcete, typickú americkú stravu - obložený sendvič a "kýbel" kávy v plastovom pohári. Toto mesto je podľa pútačov vstupnou bránou do národného parku Jasper. Dominuje mu hora Roche Miétte (viď obrázok), ktorú vidno zo širokého okolia. Jej typickú siluetu vidíme aj z kempu, kúsok za mestom, v ktorom nás zastihuje nevľúdny večer. Daždivý čas odohnal všetkých táborníkov, takže sme v prístrešku sami. Chlad zaháňame 35-percentným Southern Comfort, ktorý mi pripomína karpatskú horkú. Po ťažkom dni padáme bez problémov do spacákov.
Klopkanie kvapiek na strechu prístrešku, pod ktorým bivakujeme, nám oznamuje, že vstávame do tlakovej níže, spojenej so studeným frontom, ktorý zasiahol túto oblasť Skalistých hôr. Po spáchaní rannej hygieny balíme spacáky a presúvame sa ďalej na západ. Chmúrnu náladu z počasia zaháňame trampskými a country kazetami českej a slovenskej produkcie, ktorými kŕmime v aute prehrávač. Cesta vedie proti toku rieky Athabasca, lemovanej desiatkami štítov. Po polhodine jazdy vchádzame do mestečka Jasper, ktoré je centrom rovnomerného národného parku. V štýlovom snacku "Mountain Pub" si dávame sýte raňajky. Po stenách sú rozvešané horolezecké potreby staršej výroby, obrázky kanadskej prírody a dobové fotografie z čias prvých dobyvateľov štítov Rockies. Aj klientela hostí bola príbuzná názvu a atmosfére horského podniku. Takže sme výnimočne nebudili pozornosť oblečením, ale slovenčinou.
Po doplnení joulov pokračujeme v našej ceste na západ. Po ľavej strane míňame Mount Whistler, na ktorý vedie kabínková lanovka. Po chvíli jazdy prechádzame cez priesmyk Yellowhead Pass - 1125 m.n.m, v ktorom nás sprevádza aj Transkanadský express. Tu neďaleko pramení aj rieka Fraser, ktorá zberá vody do Tichého oceánu. Po asi 60 km sme v cieli našej cesty.
MOUNT ROBSON
V informačnom stredisku zaparkujeme náš povoz a zaplatíme si poplatok za stan v táborisku, ktoré je odtiaľto ešte vzdialené 22 km. Tie musíme v stálom stúpaní odmakať pešo. Na počudovanie v tomto daždivom počasí sú skoro všetky miesta na táborenie, - v údolí Tisícich vodopádov (Valley of the Thousand Falls), ktorým naša púť povedie - obsadené. Hádžeme si batohy na chrbty a v stálom mrholení vyrážame do divočiny. Vlhký vzduch, rastlinstvo, zurčiaci potok i tvar údolia mi silno pripomína Gader. Keďže je táto oblasť vyhlásená za provinčný park, príroda je takmer neporušená. Mimo vyšliapaného chodníka nevidno žiadne zásahy človeka. Po hodine míňame jazero Kinney Lake, a po ďalšej hodine zastavujeme pri prvom z nespočetných vodopádov - White Falls (viď foto). Obedujeme obložené sendviče, zakúpené ešte v Mountain Pube. Pokračujeme v prudkom stúpaní. Nasledujú vodopády Falls of the Pools, ktoré sú podobné Misovým vodopádom v Suchej Belej, ale niekoľko násobne väčšie. K ďalšiemu vodopádu Emperror Falls sa môžeme priblížiť doslova na dosah. Voda z neho totiž dopadá na plochú skalu neďaleko chodníka, takže stačí iba natiahnuť ruku. Desiatky kubických metrov vody padajúcich z výšky asi 15-poschodovího činžiaka vedľa nás, pôsobí dosť magicky. Je to neopísateľná nádhera.
Vila s Emilom však okolitá scenéria zaujíma čoraz menej. Vidno na nich, že toto nie je ich hobby, pre ktoré by boli ochotní obetovať námahu, ktorú museli doteraz vynaložiť. Ubúdajúce sily sa podpisujú aj na ich psychike. Keď dorážame k jazeru Berg Lake, ktoré je cieľom dnešného nášho vandru, sú skoro ku všetkému apatickí. Nezaujíma ich ani výhľad na ľadovec, ktorý steká z vrcholu Mount Robson - najvyššieho vrchu kanadskej časti Skalistých hôr - priamo do jazera. Ožijú až keď z batohov vyťahujeme zašiváka - schované čokoládové tyčinky a jahodový kompót. Prestáva pršať a my si rozkladáme stan. Varíme čaj, ktorý si my dospelí obohatíme myjavskou slivovicou. Mládež zaspáva ihneď po západe slnka. My s bratom si pri poháriku zaspomíname na naše začiatky vandrovania na Zoške. Únava z najazdených kilometrov a vyšľapaných výškových metrov nás tiež po chvíli zaháňa do spacákov.Ráno nás víta hmla, ale našťastie bez dažďa. Po raňajkách balíme veci a schádzame tou istou trasou späť k autu. Dole nás už víta slnko a my si môžeme vychutnať pohľad na zasnežený vrchol Mount Robson. Mimo nás si ho fotia skoro všetci, ktorí sem zavítajú a ktorí majú to šťastie ho vidieť. Podľa štatistík je veľmi často zahalený oblakmi. Včerajšok nám dal za pravdu. Nás už čaká len jazda po "Ľadovcovej promenáde" (Icefield Parkway), ktorá vedie z Jasperu na juh popri hradbe Skalistých hôr do najstaršieho národného parku v Kanade - Banff. Ale o tom som už písal minule.
Vander v Canadian Rockies končí. Spomienky vyblednú, ale fotografie zostanú.
Good Luck!